Je fascinujúce sledovať, ako sa staré vzťahové vzorce snažia udržať pri živote.
Buď cez snahu o návrat k tradicionalistickému spôsobu života, kde má byť žena doma, starať sa o rodinu a domácnosť, slúžiť mužovi na sexuálne uspokojenie a ešte k nemu vzhliadať a nechať sa viesť.
Alebo mi algoritmy na sociálnych sieťach zobrazujú svet, v ktorom vystupujú muži „vysokej hodnoty“ – dominantní a vulgárni, ktorí vedia správne hrať hru na vzťahy, a preto ich ženy vraj chcú. Nuž, každý sa snaží, ako vie.
Vzťahy však dnes prechádzajú veľkou transformáciou.
Keďže píšem z pohľadu ženy, vnímam, že žiaľ emancipácia dnes uviazla v rieke patriarchátu. Navonok ide o rovnoprávnosť, no pod povrchom zostáva stále veľká nerovnováha.

Staré vzťahové modely a pasca emancipácie.

Ženy dnes väčšinou okrem starostlivosti o deti a domácnosť pracujú. Pretože chcú byť nezávislé vo svete, v ktorom majú vzťahy krátku trvanlivosť a tiež preto, lebo spoločnosť je nastavená tak, že muži často nezarobia toľko, aby to pre rodinu stačilo.
A k tomu aj dnešné populárne financovanie päťdesiat na päťdesiat kvôli “rovnoprávnosti”. S hrôzou sa pozerám na to, ako to mnohým ženám stačí a aké sú na to hrdé. Ako sa zasa uspokojili s málom a ako im je prezentované a uverili tomu, že práve toto znamená rovnocennosť.

Financovanie 50 na 50: Rovnocennosť alebo nová forma kontroly?

Mám to bohužiaľ odžité na vlastnej koži. Či už išlo o tlak na fungovanie päťdesiat na päťdesiat v čase, keď mala byť žena ako matka chránená, alebo v neskoršom tradičnom modeli, kde sa sľubované finančné zabezpečenie nepozorovane premenilo na nástroj kontroly, moci a finančnej manipulácie. Mám zažité rôzne situácie a presne viem, aká je realita za dokonalou fasádou navonok.
Jasne vidím, kadiaľ cesta nevedie. Mnohé vzťahy sú totiž len obrazom dnešného nastavenia spoločnosti, ktorá je celá založená na materializme, konzume, výkone, kontrole a chladnom kalkulovaní.
V nových vzťahoch už nebude taký dôraz na peniaze, ako je to v dnešnej spoločnosti – nebudú nástrojom kontroly, moci ani podmienkou prežitia, ale prirodzeným a plynulým tokom energie medzi dvoma celistvými ľuďmi. Niečo nové sa práve tvorí, pretože sa mení frekvencia pozadia. O tom ešte neskôr napíšem.
Na nové vzťahy však nebude stačiť len to, že budeme poznať dokonale psychológiu, svoje traumy a vedieť, ako spolu komunikovať. To bude málo. Nové vzťahy budú založené na tom, že každý z nás má rešpektujúci a vedomý vzťah sám k sebe.
Aj preto je dnes tak veľa ľudí samých. Je to veľká príležitosť nájsť si vzťah k sebe – napriek tomu, že väčšina všeobecných rád smeruje k tomu, aby sme to prázdno v sebe znova niekým alebo niečím zaplnili, lebo inak skončíme v izolácii, z ktorej vraj niet návratu a je to nebezpečné. Dôležitý je však zámer, prečo sa v nej rozhodneme pobudnúť.

Skutočná samota nie je deficit, ale posvätný priestor

Málokto si dovolí ísť tak hlboko, až za hranicu svojho strachu z osamelosti. Málokto prejde celým tým prázdnom a ničotou, pod spoločenské programovanie. Tam v hĺbke sa však nachádza celistvá bytosť, ktorá nepotrebuje hrať s druhými žiadne hry. Bytosť, ktorá druhého nepotrebuje, ale chce s ním byť zo svojej vlastnej duchovnej hojnosti.
Skutočná samota nie je deficit. Je to posvätný priestor, v ktorom človek prestáva hľadať potvrdzovanie svojej hodnoty zvonku. Až keď sa uvoľníme z potreby obhajovať svoj život pred druhými a prestaneme sa báť toho, čo si pomyslia, objavíme, že v tom tichu nezostala prázdnota, ale čistá plnosť.
Z tohoto plného prázdna vzniknú nové vzťahy. Na to, aby mohli vzniknúť, si ľudia musia prejsť fázou samoty dostatočne dlho na to, aby im prestala prekážať. Nezapĺňať prázdno iba zo strachu z osamelosti.

Kto sme, keď nie sme podmienení druhými?

Mnoho ľudí totiž nikdy nebolo úplne samých – vždy tam bola rodina, partneri, kamaráti, deti… Nikdy nebol v skutočnosti čas preskúmať, kto človek v hĺbke je, keď nie je podmienený druhými.
Ten, kto prešiel týmto tichom, už nedokáže fungovať v starých hrách. Môže sa stretnúť s iným rovnako celistvým človekom a namiesto závislosti si navzájom ponúknuť čisté vzájomné obohatenie.
Nové vzťahy nepotrebujú neustále riešiť mužsko-ženskú polaritu, točiť sa okolo sexuality a materializmu a hrať strategické hry mysle. Potrebujú úplne nové vedomie. Vzťah, ktorý vyrastá z neho, stojí totiž na úplne iných základoch.