Keď sa vonkajšia cesta,
po ktorej si kráčal,
zrúti sama do seba,
začína cesta
vo vnútri,
do tvojho zdroja.
Neznamená to koniec.
Len ticho
medzi výdychom
a nádychom.
Prináša svetlo,
ktoré je jemnejšie.
Do tvojho zdroja
nevedú svetské mapy.
Len trhliny v čase,
prázdno a odhodlanie
neutiecť.
Odtiaľ slová
padajú do ticha.
Už nie je komu dokazovať,
prečo byť stále silný.
Silou je zostať v sebe,
vydržať prázdno,
spomaliť.
Byť nikým
a zároveň všetkým.
Kde bolesť je brána,
nie cieľ.
Srdce je vnútorný liečiteľ.
Ktorý od teba
nikdy neodišiel.
