Často počúvame, že žena sa má uvoľniť do ženskej energie a ustúpiť z mužskej roly.
Lenže veľa žien je z tejto mužskej roly unavených a nemá kam ustúpiť, pretože sú na veľa vecí samy.
Hovoríme si, koľko sa toho zmenilo.
Ale v niečom sa veľa nezmenilo.
Muži sú často pohltení prácou a po nej im už nezostáva čas ani energia pre rodinu. Alebo sú to muži, ktorí zostali v roli dieťaťa a vyžadujú starostlivosť, nie partnerstvo.
Výsledok je ten istý, žena nesie väčšinu zodpovednosti.
A potom číta krásne články o tom, ako sa má uvoľniť do ženskej energie.
Unavené ženy vyzerajú ako tie, ktoré zvládajú všetko. A práve ony prichádzajú vyhorené, s pocitom, že stratili samy seba.
Riešením nie je porovnávanie sa, kto zvládne viac. Ani snaha byť ešte lepšia, výkonnejšia a silnejšia.
Skôr ide o schopnosť odolať tlaku.
Zostať aj v nedokonalosti.
Nepodliehať svojim nerealistickým očakávaniam a hodnoteniu okolia.
Často vidím, že si to ženy robia aj navzájom. Porovnávajú sa, ktorá má viac na pleciach, ktorá je šikovnejšia, ktorá toho zvládne viac.
Čo keby sme zvolili cestu, kde menej znamená viac?
Menej starostí. Menej nárokov. Menej výkonu.
Skúsme si dovoliť urobiť menej a pritom zostať v pokoji a rovnováhe.
Žena, ktorá si dovolí ubrať, je pre všetkých omnoho väčším prínosom než tá, ktorá má všetko dokonalé, ale napäté.
