Predstavte si, že by dnes na terapiu prišiel muž. A nevedeli by ste, že je to Ježiš.
Hovoril by vám, že cíti blížiacu sa zradu.
Že vie, že ho to bude stáť život. Že mu nikto nerozumie.
Že ho doma nikto neuznáva.
Že sa odpojil od rodiny.
Že nemá partnerku, deti, stabilný život. Že ho nezaujíma hmotné bohatstvo a nechce žiť ako ostatní. Bol by výbušný. A rozprával by vám o kráľovstve nebeskom.
Z pohľadu dnešného terapeutického vnímania by pravdepodobne dostal odporúčanie dať si do poriadku vzťahy s rodinou a rodom, spracovať si emócie, pracovať na sebeláske a začať budovať materiálnu hojnosť, všetko to, čo dnešný svet považuje za úspech.
Jeho samota by pravdepodobne bola vnímaná ako únik pred vzťahmi.
Jeho vízie ako neuzemnenosť, výbušnosť ako nezvládnuté emócie.
A to, že ho nikto neprijíma, ako dôkaz, že s ním niečo nie je v poriadku.
Koľko ľudí dnes liečime preto, že nezapadajú do sveta, ktorý sám stratil zmysel?
Keď sa pozerám na mapu Human Design človeka, nesnažím sa ho opraviť, ani mu dávať nálepky.
Mojím cieľom je, aby človek prijal to, kým je, a podľa toho si našiel svoje správne miesto v živote.
Často nejde iba o bloky, ale aj o to, že v detstve bola potlačená prirodzená cesta k individualite a preto jej prejavy v dospelosti môžu pôsobiť nezrelo. Je však dôležité, aby sme týmto procesom ako ľudstvo prešli, dovolili si ho a kultivovali ho, aby sa jedinečnosť mohla rozvinúť v zrelom a autentickom prejave.
Tým, že človek prijme a bude žiť svoju jedinečnosť, môže obohatiť kolektívne pole ľudstva. V menšom meradle, v rodine, komunite či štáte však prevládajú kmeňové vzorce, ktoré individualizmus nepodporujú.
Individualita je ale jednou dôležitou etapou evolúcie. Pomáha nám nájsť prostredie, v ktorom sa môžeme najlepšie rozvinúť, ľudí, s ktorými sme viac kompatibilní a poslanie, ktoré je v súlade s našimi najväčšími darmi.
Mapa Human Designu je elektromagnetickým otlačkom človeka v danej inkarnácii. Cez ňu môžeme lepšie pochopiť seba a prijímať bez odporu to, čo sa nám v živote deje.
Následne môžeme tomuto individuálnemu procesu v našom živote dať svoje miesto, postupne ho kultivovať a nechať dozrievať, pretože kultivácia individuality je ďalším krokom na ceste evolúcie.